»vytrhnuté« kontexty (VARHO)
| Pochádza zámer deštruovať z podvedomej potreby uniknúť sebe samému? Je potreba neustále unikať to isté ako túžba dosiahnuť v živote »božské«, alebo len strach z odpovedí ktoré aj tak dávno vieme? Aký je vlastne rozdiel v tvorbe a v deštrukcii, keď nič nové neprichádza bez konca niečoho iného? Kde sa končí hľadanie seba samého a začína vedomé realizovanie svojho ja? A čo inštinkt – ten tajomný tieň všetkých dôvodov?
Potreba deštruovať fotografický obraz ma spätne priviedla k myšlienke deštruovať (v kreatívnom zmysle; teda meniť, pretvárať) samotnú realitu. A realita je extrémne subjektívny pojem - a v istom zmysle je veľmi podobná snom. V kontexte môjho fotografického archívu, súčasnej fotografickej tvorby a ideovej roviny, v ktorej sa momentálne nachádzam, sa séria, ktorá dostala spoločné pomenovanie iREALITY, postupne sama prirodzene vyprofilovala do dvoch významových okruhov: SNY a ZÁVERY.
Séria iREALITY je výsledok dlhodobého hľadania v procese tvorby a deštrukcie. Potrebu deš- truovať (rozkladať / znejasňovať / spochybňo- | vať) fotografický obraz (špecifický práve svojimi schopnosťami veristikovať) som uplatnil zásahom, ktorý v konečnom dôsledku spochybnil samotnú formálnu podstatu diela - fotografia, maľba, koláž, mixmédium? Pomocou maľby v rôznej miere abstrahujem pôvodný fotografický obraz. A koláž - nepredstaviteľná súčasť tejto série - predstavuje »objektívnu« (verejnú) referenciu k mojej subjektívnej - až intímnej vizuálnej výpovedi. Kľúčovú rolu hrá však pre mňa »podkladová« fotografia, ktorá okrem toho, že primárne definuje obsahový rámec obrazu a poväčšine je aj prevládajúcim nositeľom detailu, zároveň sama vychádza z procesu deštrukcie fotografického obrazu - výberom motívu, svetelných podmienok a používaním variability expozície vytváram fotografický vizuál so značnou mierou abstrakcie, pripomínajúcej v detailoch maľbu.
Vychádzam z predpokladu, že moja snaha o únik z tradičného fotografického obrazu predstavuje intuitívnu reakciu na potrebu unikať - očakávaniam, predpokladanému scenáru života, svojmu osudu a svojim snom. Paradoxne pritom v plnej miere pripúšťam absolútnu nevyhnutnosť stotožniť sa so sebou a svojím individuálnym pos- | laním. Znejasňovaním obrazov a vkladaním doslova »vytrhutých« verbálnych kontextov do mojich vizuálnych úvah spochybňujem svoje vlastné postoje - obrazy tak pre mňa vytvárajú formy odpovedí, podľa ktorých spätne dešifrujem otázky z môjho vnútra.
Séria iREALITY (ktorá by mohla niesť aj názov »vytrhnuté« kontexty) vytrháva samotné fotografické médium z kontextu fotografického obrazu - prostredníctvom obsahových a formálnych presahov, ktorých spoločnými menovateľmi by mohla byť pluralita pohľadov a možností interpretovaná subjektívnym vnemom, pocitom a názorom. Obrazy sú zrkadlá mojej existencie, mojich otázok, strachov a presvedčení - a tak reprezentujú moju vnútornú výpoveď k postoju k životu, umeniu, aj fotografii ako takej.
VARHO 2010 |