SNY & ZÁVERY (2010)
| Otvárané závery a sny atmosféra obnaženého výtvarného univerza v dielach Martina Varholíka Takmer tridsaťročný Martin Varholík je (debutujúci) autor neochvejne vrastený do kontextu bohatých žánrových kvalít: vyštudovaný architekt (v roku 2005 promoval na bratislavskej Slovenskej technickej univerzite); s intenzívnym fotografickým backgroundom; momentálne angažovaný ako projektový manažér developerského clustra a osobnostne tvarovaný do polôh neustáleho aktivačného nepokoja sa posledný rok zameral (vzhľadom na uvedené v predpokladanom dôsledku) na výtvarný vizuálny prejav. Po dlhšej tvorivej prestávke, rámcovanej radikálnejším obmedzením fotografickej sebarealizácie, nasmeroval svoj potenciál na médium maľby. Cyklus diel, v ktorých autor sčasti využíva maľbu, sčasti koláž či manipuláciu fotografických tlačí vychádza zo senzitívnej sebareflexie. Potreba prevetrať vnútornú kreativitu, o to viac zvýraznená spomínanou fotografickou diétou, vrcholí na prelome rokov 2009 / 2010. V tomto období pristupuje Martin Varholík ku zhodnoteniu svojich predchádzajúcich autorských skúseností | a vlastne aj samotných diel - s časovým (predpokladane objektivizovaným) odstupom prepracúva vlastné fotografie alebo foto–tlače v expresívnom móde, obohacuje ich o nové dimenzie vkladaním kolážových vrstiev, pričom naplno zapája vlastnú vizuálnu pamäť (Accidental Visual Memories). Vstupuje do už koncipovaných diel novými gestami (CONCLUSIONS) pričom ich jednoznačné naratívne línie (vychádzajúce zo žánru dokumentárnej, módnej či portrétnej fotografie) deštruuje premaľbou, kontextovými útržkami pop-artového charakteru alebo priezračnou emóciou priamych farieb (pôvodný názov série iREALITY je »Colour is Just a Feeling«). Jednotlivé diela majú podobu vizuálnych denníkových záznamov - v ich mikro-svete sa autor vyrovnáva nielen s už tvorenou nezvratnou minulosťou ale predovšetkým s aktuálnymi pochybnosťami smerom k budúcnu. Podľa vlastných slov nimi »hľadá odpovede na otázky, ktoré vôbec nepozná!«; analyzuje svoju vnútornú mytológiu kreatívnou dekonštrukciou - doslova si vychutnáva autodafé v plameňoch vlastnej (zaiste rozvášnenej) tvorivosti. Veľkoformátové premaľby giclée printov na plátne vychádzajú zo sústredeného hľadania správnej výrazovej manipulácie, ktorú autor trpezlivo overuje na prípravných skiciach. K dielam pristu- | puje rovnocenne tak s gestickým rukopisom akčnej maľby sprejom ako aj s dialógom vizuálnej živosti v komerčne (verejne/objektívne) ladených časopiseckých torzách, uplatňovaných kolážovým spôsobom. Kontext pôvodného fotografického záberu sa stáva východiskom, kde Martin Varholík buduje úplne nový estetický rámec vlastnej subjektivity. Fotografiu dopovedá, popiera, umocňuje či úplne syntetizuje v pestrej rytmike solídne vystavaných kompozícií (čo je snáď zrkadlením autorových architektonických skúseností). Autorsky triešti svoju kolekciu na dva okruhy – »Sny« a »Záver« – v závislosti od kontextu uplatnených fotografií. Zatiaľ čo »Záver« má bilančnú motiváciu, vystavanú na fotografických sériách z rokov 2001 / 2006 s cieľom »uzatvárať jednu životnú kapitolu«; je okruh »Sny« nasmerovaný k znejasňovaniu reality intenzívnym vrstvením osobných pocitov. Jednoznačný sujet definovaný slovami »Farba, pocit, sen, záver i pamäť« figuruje v ostatnej tvorbe Martina Varholíka ako silné jadro, okolo ktorého vybudoval architektonicky stabilný konštrukt sebavedomého výtvarného diela.
Ing. Arch. Michal Lalinsky publicista Bratislava, 7th March 2010 |